Tichá noc sa za dlhé roky svojej existencie stala najznámejšou, najpopulárnejšou a najprehrávanejšou vianočnou piesňou všetkých čias. V roku 2011 ju UNESCO uznalo ako súčasť nehmotného dedičstva ľudstva a za takmer dva storočia jej existencie vznikol z tejto piesne nespočet rozličných verzií, vďaka čomu je súčasťou tradičnej oslavy Vianoc dodnes po celom svete.
Kto za vytvorením Tichej noci stál a kde k tomu došlo
Jeden z charakteristických symbolov Vianoc vznikol v Rakúsku a originálne znenie piesne pod menom Stille Nacht je tak v nemeckom jazyku. Jej slová napísal kňaz rímsko – katolíckej cirkvi a spisovateľ Joseph Mohr (1792-1848) v roku 1816 na fare v regióne Lungau, kde v tom čase pracoval. Prepokladá sa, že čiastočnú inšpiráciu mu poskytlo ukončenie napoleonských vojen a koniec nadvlády Bavorska nad Salzburgom. V texte sa okrem toho jasne odrážajú aj niektoré základné elementy kresťanskej viery.
V roku 1817 sa Mohr presunul za prácou do Oberndorfu v blízkosti Salzburgu a o rok neskôr požiadal organistu a skladateľa Franza Xavera Grubera (1787-1863) z neďalekej obce Arnsdorf, aby k jeho textu vytvoril melódiu. Mohr pieseň vytvoril pre dva hlasy doprevádzané zborom a hrou na gitare, pričom Gruber k tomu pridal tóny pripomínajúce uspávanku, ktorú matka spieva svojmu bábätku, aby ho tak upokojila a uspala. Po prvýkrát sa mala pieseň zahrať v kostole, kde práve nefungoval organ a to malo tiež prispieť k tomu, že Tichá noc sa zahrala na gitare a nie v doprovode organu.
Svet si teda mohol napokon vypočuť Tichú noc po prvýkrát na Štedrý deň roku 1818 v Kostole sv. Mikuláša v Oberndorfe, čím sa zároveň predišlo aby v kostolíku skutočne nastala tichá noc v dôsledku pokazeného organu. Historka o tom ako Mohr s Gruberom slávnu koledu vytvorili sa v modernej dobe stala námetom viacerých dokumentárnych a televíznych filmov.
Šírenie Tichej noci do sveta
V nasledujúcich rokoch sa Tichá noc začala postupne spievať aj v dedinách a mestečkách okolo Obernsdorfu a ďalej za hranice regiónu sa dostala vďaka potulným spevákom, ktorí ju priniesli až na dvor rakúskeho cisára a ruského cára. V roku 1833 sa Tichá noc objavila v zborníku Štyri pravé tirolské piesne, zoskupenom literátom Augustom Robertom Friese. Na jej meno aj skladateľa sa na čas zabudlo a pesnička sa viac krát označovala jednoducho ako Tirolská ľudová pieseň a jej autorstvo bolo občas pripisované známym skladateľom ako Mozart, Beethoven či Haydn. Pôvodný text podpísaný Mohrovou rukou sa dokonca na dlhú dobu stratil a znovu objavil až v roku 1955.
Do anglicky hovoriaceho sveta sa Tichá noc dostala naproti tomu v roku 1859 vďaka prekladu farára Johna Freemana Younga, slúžiaceho v kostole v New Yorku. Tento preklad dáva do popredia tri z originálnych šiestich veršov a vytvára tak verziu, ktorá je dodnes najviac používaná. V neskorších rokoch bola pieseň postupne preložená do približne 140 ďalších jazykov z celého sveta.
Zaujímavosťou je, že Tichá noc mala prepojenie aj so svetovou históriou, nakoľko ju v roku 1914 spievali britské aj nemecké posádky počas Vianočného prímeria. Obe strany bojujúce v prvej svetovej vojne melódiu a slová piesne dobre poznali a tak ju bolo možné počuť zo zákopov v čase, keď sa vojaci dohodli na dočasnom zastavení bojov.
Po vojne sa pieseň začala hrávať v rámci vianočných rozhlasových špeciálov a k jej rozšíreniu pomohol fakt, že ju do svojho repertoáru zaradila operná speváčka rakúskeho pôvodu, Ernestine Schuman – Heink (1861-1936). V neskorších desaťročiach sa Tichej noci začal dodávať modernejší šmrnc a charakteristickú verziu nielen pre americké publikum vytvorili muzikanti ako Bing Crosby (1903-1977) či Gene Autry (1907-1998).
Na počesť oboch tvorcov piesne, teda tak Mohra, ako aj Grubera sa v tom istom kostolíku v Oberndorfe, kde zahrali pieseň po prvýkrát, dodnes konáva každoročne na Štedrý deň slávnostná omša.